Sťažnosti na nekvalifikovanú pracovnú silu vyznievajú až cynicky smiešne ak to zasadíme do kontextu toho, čo zamestnávatelia ponúkajú uchádzačom na mzdách a podmienkach zamestnávania. Nie je výnimkou že si agentúrny zamestnanec povie – “tu je to na hovno ako všade inde”. V kolotoči kedy pobehá všetkých možných zamestnávateľov v kraji nezostáva čas na získavanie kvalifikácie a často žiaľ ani vlastnú dôstojnosť.

 

Ide o cielený útok na naše životy a budúcnosť vašich detí na ktorú tak urputne pracujete v stále ťažších ekonomických podmienkach.

 

Chorvátsky kolega hovoril o Nepálcoch v ich mäsokombináte:

“Nám nezvyšovali poriadne mzdy ani nepamätám, miesto toho agentúrne navozili Nepálcov, ktorí poriadne nevedeli pracovať s nožmi a dva krát do roka im zaplatili letenku domov. Mne nedali ani na taxík keď som zostal na nadčas”

 

Nestačí sa len sťažovať. Musíme hľadať neustále spôsoby ako proti nim bojovať. Tu nám dávajú jasne pocítiť že o diskusiu nemajú záujem! Aj keď sa o ňu stále pokúšame. Ani nám nemajú moc čo vysvetliť, pretože by museli priznať že konajú nelogicky, ale zároveň pre svoje ciele veľmi účelne.

 

Je takmer povinnosťou všetkých odborárov aj vo voľnom čase poskytovať pomoc svojím vykorisťovaným kolegom a kolegyniam. Pretože všetci pracujúci sú na jednej lodi našich životov torpédovanej týmito “služobníkmi zamestnanosti”. Spadnúť do rozbúrených vĺn prekarizácie, neistoty a márnosti, je veľmi jednoduché aj so zdanlivo bezpečných štandardných pracovných pomerov.

 

Ekonomické je základom toho spoločenského. A ako si vypočujete aj v podcaste, za stav spoločnosti sú zodpovední aj oni!

 

Napíšte nám o skúsenostiach s pracovnými agentúrami v komentároch na našej facebookovej stránke! 

 

Pýtajte sa v agentúrach, kde je vás sociálny fond.

Pretože pravdepodobne sa prepíja niekde na teambuildignu ľudí, ktorí to všetko robia pre vás…